Už to chvíľu vyzeralo, že možno ešte počas našich životov uvidíme na nočnej oblohe jedno z vôbec najúchvatnejších vesmírnych divadiel: výbuch supernovy. No zdá sa, že Betelgeuze predsa len tak skoro nevybuchne. A astronómovia zrejme konečne zistili, prečo sa hviezda posledné týždne správala tak veľmi čudne. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo bolo za pohasínaním a rozjasňovaním známej hviezdy na konci jej života, pozrieme sa, čo majú spoločné slnečné škvrny a veľryby uviaznuté na plytčinách a aká katastrofa sa odohráva v amazonskom dažďovom pralese. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Aj nová analýza údajov z Veľkého hadrónového urýchľovača naznačuje, že sa pri rozpade istej častice deje čosi zvláštne. Experiment LHCb stále vidí pri rozpade takzvaného B0 mezónu odchýlky od štandardného modelu. Výskumníci prvýkrát použili priamo v tele pacienta génovú metódu CRISPR, lieči dedičnú slepotu. Gény upravovali priamo v oku pacienta. Zákrok má otestovať, či je možné úpravou génov odstrániť zriedkavú mutáciu. Takzvaná Leberova kongenitálna amauróza 10 je hlavnou príčinou detskej slepoty a zatiaľ na ňu neexistuje účinná liečba. Nový výskum naznačuje, že Zem a Mesiac nie sú dvojičky, aspoň ak dôjde na kyslík. Telesá majú odlišné zloženie izotopov tohto prvku, čo môže znamenať, že nerozumieme poriadne tomu, ako Mesiac vlastne vznikol. Vyliečili druhého človeka na svete z HIV. Pacient podstúpil transplantáciu kmeňových buniek. Darca kmeňových buniek bol nositeľom zriedkavej mutácie, ktorá zabezpečuje odolnosť proti vírusu HIV. Po transplantácii si pacient sám začal tvoriť rovnako odolné bunky.

Už to chvíľu vyzeralo, že možno ešte počas našich životov uvidíme na nočnej oblohe jedno z vôbec najúchvatnejších vesmírnych divadiel: výbuch supernovy. No zdá sa, že Betelgeuze predsa len tak skoro nevybuchne. A astronómovia zrejme konečne zistili, prečo sa hviezda posledné týždne správala tak veľmi čudne. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo bolo za pohasínaním a rozjasňovaním známej hviezdy na konci jej života, pozrieme sa, čo majú spoločné slnečné škvrny a veľryby uviaznuté na plytčinách a aká katastrofa sa odohráva v amazonskom dažďovom pralese. Krátke správy z vedy Aj nová analýza údajov z Veľkého hadrónového urýchľovača naznačuje, že sa pri rozpade istej častice deje čosi zvláštne. Experiment LHCb stále vidí pri rozpade takzvaného B0 mezónu odchýlky od štandardného modelu. Výskumníci prvýkrát použili priamo v tele pacienta génovú metódu CRISPR, lieči dedičnú slepotu. Gény upravovali priamo v oku pacienta. Zákrok má otestovať, či je možné úpravou génov odstrániť zriedkavú mutáciu. Takzvaná Leberova kongenitálna amauróza 10 je hlavnou príčinou detskej slepoty a zatiaľ na ňu neexistuje účinná liečba. Nový výskum naznačuje, že Zem a Mesiac nie sú dvojičky, aspoň ak dôjde na kyslík. Telesá majú odlišné zloženie izotopov tohto prvku, čo môže znamenať, že nerozumieme poriadne tomu, ako Mesiac vlastne vznikol. Vyliečili druhého človeka na svete z HIV. Pacient podstúpil transplantáciu kmeňových buniek. Darca kmeňových buniek bol nositeľom zriedkavej mutácie, ktorá zabezpečuje odolnosť proti vírusu HIV. Po transplantácii si pacient sám začal tvoriť rovnako odolné bunky.

Zoom

Vedci zistili, prečo čudná hviezda Betelgeuze blikala

Tiež neznášate upratovanie? Alebo teda naopak, tiež upratovanie milujete? Okolo poriadku a poriadkumilovnosti jestvuje kopu mýtov a mnohí ľudia si na nich založili celkom úspešné kariéry. Ale teraz sa na poriadok a neporiadok pozreli vedci a skúmali, čo robia s našimi mozgami. A zistenia sú to celkom zaujímavé. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako naše mozgy reagujú na poriadok alebo na neporiadok, zistíme, prečo by sme raz piesočnaté pláže mohli poznať len na pohľadniciach a ako údajná tabula, ktorá mala chrániť Ježišovu hrobku vlastne ani nie je z Nazaretu. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Potkany sa snažia vyhnúť tomu, aby ublížili iným potkanom. Ukázal to nový výskum, ktorý sa pokúša vysvetliť, prečo sa takáto snaha neublížiť vyskytuje u človeka a či ju majú aj iné tvory. Ukázalo, že s tým má čosi spoločné oblasť v mozgu spájaná s empatiou a je to biologická danosť. V meteorite, ktorý objavili už v roku 1990 v Alžírsku, teraz vedci našli bielkovinu. Už predtým vedci narazili na molekuly, ktoré sú nevyhnutné na vznik aminokyselín v meteoritoch a kométach. Ale až dosiaľ nenarazili na žiaden proteín. Niektorí fyzici naznačujú, že vedia vysvetliť anomáliu v rozpadoch častíc, ktoré sa nazývajú kaóny. Na anomáliu narazili japonskí vedci minulý rok. Mohla by sa za ňou ukrývať nová častica, ktorá by ukazovala na novú fyziku. Mikroplasty už objavili aj v tele dosiaľ neznámeho kôrovca z hlbín Mariánskej priekopy. Kôrovca objavili v hĺbke šesť až sedem kilometrov. Mikroplasty do tejto hĺbky oceánu prenikajú rôznymi spôsobmi, napríklad výkalmi morských živočíchov.

Tiež neznášate upratovanie? Alebo teda naopak, tiež upratovanie milujete? Okolo poriadku a poriadkumilovnosti jestvuje kopu mýtov a mnohí ľudia si na nich založili celkom úspešné kariéry. Ale teraz sa na poriadok a neporiadok pozreli vedci a skúmali, čo robia s našimi mozgami. A zistenia sú to celkom zaujímavé. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako naše mozgy reagujú na poriadok alebo na neporiadok, zistíme, prečo by sme raz piesočnaté pláže mohli poznať len na pohľadniciach a ako údajná tabula, ktorá mala chrániť Ježišovu hrobku vlastne ani nie je z Nazaretu. Krátke správy z vedy Potkany sa snažia vyhnúť tomu, aby ublížili iným potkanom. Ukázal to nový výskum, ktorý sa pokúša vysvetliť, prečo sa takáto snaha neublížiť vyskytuje u človeka a či ju majú aj iné tvory. Ukázalo, že s tým má čosi spoločné oblasť v mozgu spájaná s empatiou a je to biologická danosť. V meteorite, ktorý objavili už v roku 1990 v Alžírsku, teraz vedci našli bielkovinu. Už predtým vedci narazili na molekuly, ktoré sú nevyhnutné na vznik aminokyselín v meteoritoch a kométach. Ale až dosiaľ nenarazili na žiaden proteín. Niektorí fyzici naznačujú, že vedia vysvetliť anomáliu v rozpadoch častíc, ktoré sa nazývajú kaóny. Na anomáliu narazili japonskí vedci minulý rok. Mohla by sa za ňou ukrývať nová častica, ktorá by ukazovala na novú fyziku. Mikroplasty už objavili aj v tele dosiaľ neznámeho kôrovca z hlbín Mariánskej priekopy. Kôrovca objavili v hĺbke šesť až sedem kilometrov. Mikroplasty do tejto hĺbky oceánu prenikajú rôznymi spôsobmi, napríklad výkalmi morských živočíchov.

Neporiadok robí s našim mozgom čudné veci

Trochu im aj závidím. Napriek vyššiemu veku sú ich kognitívne schopnosti ako u výrazne mladších, cítia sa dobre a starobu si užívajú. A vedci ich volajú superstarci. Dlho chceli výskumníci zistiť, čo za tajomstvo ukrývajú a ako je možné, že niekto starne lepšie a niekto iný zase oveľa horšie. A možno, konečne, narazili na prvé odpovede. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za tajomstvom superstarcov, zistíme, či v Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru a čo zistili vesmírna sonda po roku strávenom v blízkosti Marsu. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Čajky milujú jedlo ľudí. Vedci totiž experimentálne dokázali, že ak si majú vybrať medzi dvomi totožnými kusmi jedla, výrazne častejšie siahnu po jedle, ktoré predtým videli držať v ruke človeka. Aj veľké exoplanéty môžu mať podmienky vhodné na život. Na príklade telesa K2-18b astronómovia ukázali, že aj planéta takmer deväťkrát taká hmotná ako naša Zem môže mať podmienky na vodu v kvapalnom skupenstve a na vhodnú atmosféru. Naši dávni predkovia mali románik a to románik s neznámou populáciou ľudí. Dôkazy sa totiž nachádzajú v našej DNA, ktorá ukazujú na dosiaľ neznámy poddruh človeka. Zdá sa totiž, že spoločný predok neandertálcov a denisovanov sa krížil s neznámou populáciou už pred viac ako sedemstotisíc rokmi. Výskumníci narazili na podobnosť v mozgovej aktivite medzi ľuďmi a včelami. Ukázalo sa, že takzvané alfa-oscilácie v mozgoch majú rovnaké vlastnosti. Toto zistenie by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť naše vlastné mysle.

Trochu im aj závidím. Napriek vyššiemu veku sú ich kognitívne schopnosti ako u výrazne mladších, cítia sa dobre a starobu si užívajú. A vedci ich volajú superstarci. Dlho chceli výskumníci zistiť, čo za tajomstvo ukrývajú a ako je možné, že niekto starne lepšie a niekto iný zase oveľa horšie. A možno, konečne, narazili na prvé odpovede. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za tajomstvom superstarcov, zistíme, či v Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru a čo zistili vesmírna sonda po roku strávenom v blízkosti Marsu. Krátke správy z vedy Čajky milujú jedlo ľudí. Vedci totiž experimentálne dokázali, že ak si majú vybrať medzi dvomi totožnými kusmi jedla, výrazne častejšie siahnu po jedle, ktoré predtým videli držať v ruke človeka. Aj veľké exoplanéty môžu mať podmienky vhodné na život. Na príklade telesa K2-18b astronómovia ukázali, že aj planéta takmer deväťkrát taká hmotná ako naša Zem môže mať podmienky na vodu v kvapalnom skupenstve a na vhodnú atmosféru. Naši dávni predkovia mali románik a to románik s neznámou populáciou ľudí. Dôkazy sa totiž nachádzajú v našej DNA, ktorá ukazujú na dosiaľ neznámy poddruh človeka. Zdá sa totiž, že spoločný predok neandertálcov a denisovanov sa krížil s neznámou populáciou už pred viac ako sedemstotisíc rokmi. Výskumníci narazili na podobnosť v mozgovej aktivite medzi ľuďmi a včelami. Ukázalo sa, že takzvané alfa-oscilácie v mozgoch majú rovnaké vlastnosti. Toto zistenie by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť naše vlastné mysle.

V Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru

Veľké boli asi ako auto. Bojovali medzi sebou a keď na to prišlo, dokázali sa ubrániť aj pred obrovitánskymi krokodílmi tej doby, ktoré mali aj desať metrov. Skrátka, na našej planéte kedysi žili obrovské korytnačky, no dodnes nám po nich zostali iba fosílne nálezy a panciere. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do nie až tak ďalekej minulosti za ohromnými korytnačkami, ktoré lovili menšie ryby, povieme si o tom, ako vyrobiť elektrinu z dažďa a aké sú kombinácie rizík, ktoré by mohli viesť ku kolapsu našej planéty. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Otepľovanie oceánov a následné zvyšovanie kyslosti morí môže spôsobiť, že do konca tohto storočia vymrú takmer všetky koralové útesy a ich ekosystémy. Vedci tiež predpokladajú, že v priebehu už najbližších dvadsiatich rokov môže zmiznúť 70 až 90 percent koralov. Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX chce vyslať štyroch kozmických turistov na ďalekú orbitu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2022 a jeden lístok by mal stáť viac ako sto miliónov dolárov. Vedci našli dôkazy o dosiaľ neznámom druhu pravekého človeka. Žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a jeho gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách. Tento pračlovek alebo dokonca rôzne druhy praľudí vyskytujúce sa v DNA sú však zatiaľ neznáme, nemáme totiž o nich žiadne fosílne nálezy. NASA si vybrali štyri návrhy, ktoré sa majú rozpracovať do prípadných budúcich vesmírnych misií. Ich cieľom bude odhaliť tajomstvá našej vlastnej slnečnej sústavy. Jeden návrh chce preskúmať najväčší Neptúnov mesiac Tritón, ďalšie sa chcú zahľadieť na povrch Venuše a jej atmosféru a posledný návrh vraví o prieskume Jupiterovho mesiaca Io.

Veľké boli asi ako auto. Bojovali medzi sebou a keď na to prišlo, dokázali sa ubrániť aj pred obrovitánskymi krokodílmi tej doby, ktoré mali aj desať metrov. Skrátka, na našej planéte kedysi žili obrovské korytnačky, no dodnes nám po nich zostali iba fosílne nálezy a panciere. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do nie až tak ďalekej minulosti za ohromnými korytnačkami, ktoré lovili menšie ryby, povieme si o tom, ako vyrobiť elektrinu z dažďa a aké sú kombinácie rizík, ktoré by mohli viesť ku kolapsu našej planéty. Krátke správy z vedy Otepľovanie oceánov a následné zvyšovanie kyslosti morí môže spôsobiť, že do konca tohto storočia vymrú takmer všetky koralové útesy a ich ekosystémy. Vedci tiež predpokladajú, že v priebehu už najbližších dvadsiatich rokov môže zmiznúť 70 až 90 percent koralov. Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX chce vyslať štyroch kozmických turistov na ďalekú orbitu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2022 a jeden lístok by mal stáť viac ako sto miliónov dolárov. Vedci našli dôkazy o dosiaľ neznámom druhu pravekého človeka. Žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a jeho gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách. Tento pračlovek alebo dokonca rôzne druhy praľudí vyskytujúce sa v DNA sú však zatiaľ neznáme, nemáme totiž o nich žiadne fosílne nálezy. NASA si vybrali štyri návrhy, ktoré sa majú rozpracovať do prípadných budúcich vesmírnych misií. Ich cieľom bude odhaliť tajomstvá našej vlastnej slnečnej sústavy. Jeden návrh chce preskúmať najväčší Neptúnov mesiac Tritón, ďalšie sa chcú zahľadieť na povrch Venuše a jej atmosféru a posledný návrh vraví o prieskume Jupiterovho mesiaca Io.

Obrovské korytnačky porazili desaťmetrové krokodíly

Dobre. V prvom rade sa dodnes nevieme poriadne dohodnúť, či sú vírusy vlastne živé, alebo nie. Ale keby aj, tým len zvláštnosti týchto obyvateľov nášho sveta nekončia: teraz dokonca vedci narazili na vírus, ktorý je čudný ešte aj na pomery vírusov. A obsahuje gény, ktoré sú pre nás úplne neznáme. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do exotickej ríše vírusov, zistíme, ako by jed primátov mohol byť kľúčom k pochopeniu alergie na mačky a dozvieme sa, ako by mohli zmiznúť svetlušky. <h1>Krátke správy z vedy</h1> V Česku našli najstaršiu pravekú stavbu z dreva. Drevená studňa pochádza zo 6. tisícročia pred našim letopočtom, je z dubových kmeňov a zachovala sa vďaka, tomu, že bola pod vodou. Vedci objekt teraz reštaurujú. Izraelskí vedci vypestovali palmy zo semien starých dvetisíc rokov. Kôstky so semenami sa našli v rokoch 1963 až 1991 na šiestich archeologických náleziskách: počas vykopávok v jaskyniach a v zrúcaninách palácov a osád. Výskumníci vypestovali šesť rastlín. Nové vesmírne observatórium Cheops poslalo svoje prvé zábery. Astronómovia teraz hovoria, že už prvé snímky sú lepšie, než predpokladali. Cheops, ktorý vyletel do kozmu iba v decembri, by mal pomôcť určovať veľkosť exoplanét, ich hustotu aj zloženie. Šťastný partner vedie k zdravšej budúcnosti. Výskum teraz ukázal, že váš optimizmus prispieva k zdraviu partnera a vedie k nižšiemu riziku Alzheimera, demencie a kognitívnych problémov.

Dobre. V prvom rade sa dodnes nevieme poriadne dohodnúť, či sú vírusy vlastne živé, alebo nie. Ale keby aj, tým len zvláštnosti týchto obyvateľov nášho sveta nekončia: teraz dokonca vedci narazili na vírus, ktorý je čudný ešte aj na pomery vírusov. A obsahuje gény, ktoré sú pre nás úplne neznáme. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do exotickej ríše vírusov, zistíme, ako by jed primátov mohol byť kľúčom k pochopeniu alergie na mačky a dozvieme sa, ako by mohli zmiznúť svetlušky. Krátke správy z vedy V Česku našli najstaršiu pravekú stavbu z dreva. Drevená studňa pochádza zo 6. tisícročia pred našim letopočtom, je z dubových kmeňov a zachovala sa vďaka, tomu, že bola pod vodou. Vedci objekt teraz reštaurujú. Izraelskí vedci vypestovali palmy zo semien starých dvetisíc rokov. Kôstky so semenami sa našli v rokoch 1963 až 1991 na šiestich archeologických náleziskách: počas vykopávok v jaskyniach a v zrúcaninách palácov a osád. Výskumníci vypestovali šesť rastlín. Nové vesmírne observatórium Cheops poslalo svoje prvé zábery. Astronómovia teraz hovoria, že už prvé snímky sú lepšie, než predpokladali. Cheops, ktorý vyletel do kozmu iba v decembri, by mal pomôcť určovať veľkosť exoplanét, ich hustotu aj zloženie. Šťastný partner vedie k zdravšej budúcnosti. Výskum teraz ukázal, že váš optimizmus prispieva k zdraviu partnera a vedie k nižšiemu riziku Alzheimera, demencie a kognitívnych problémov.

Svetlušky môžu úplne zmiznúť

Ešte nepanikárme. No keď sa tak pozeráme na vývoj epidémie čínskeho koronavírusu, minimálne buďme ostražití. Nezdá sa totiž, že by ľudstvo malo situáciu pod kontrolou... a naozaj, ale naozaj by sa hodila vakcína. Niekoľko vedeckých tímov sa už o ňu pokúša. Vlastne, najdlhšie budú trvať testy, nie ju vytvoriť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na lieky a na stav vakcíny proti koronavírusu, zistíme, že DNA neandertálcov nesú v sebe aj ľudia z Afriky a dozvieme sa, ako cigarety škodia aj po tom, ako ich zahasíte. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Tím vedcov v Bosne a Hercegovine narazil na jaskyniara vodného, ktorý sa nepohol zo svojho miesta celých sedem rokov. Tieto tvory sa dožívajú aj sto rokov a žijú v prostrediach bez predátorov a s nedostatkom potravy. Volanie tučniakov svojimi zákonitosťami pripomína ľudské lingvistické pravidlá. Napríklad čím sa niektoré slová či výrazy používajú v jazyku častejšie, tým sú kratšie. Podobný zákon sa ukázal aj v prípade tučniaka okuliarnatého. Vedcom sa podarilo sekvenovať genóm basmati ryže. Podarilo sa im to s dvomi variantami: jedna je odolná voči suchám, tá druha je zase rezistentná voči bakteriálnym ochoreniam. Zistenia tiež ukázali, že táto ryža je v skutočnosti hybrid. Ultrazvuk by mohol cielene zabíjať rakovinové bunky. Nová metóda založená na pulzoch s nízkou intenzitou by tak mohla pomôcť pacientom, pritom podľa vedcov dokáže nechať zdravé bunky nedotknuté.

Ešte nepanikárme. No keď sa tak pozeráme na vývoj epidémie čínskeho koronavírusu, minimálne buďme ostražití. Nezdá sa totiž, že by ľudstvo malo situáciu pod kontrolou... a naozaj, ale naozaj by sa hodila vakcína. Niekoľko vedeckých tímov sa už o ňu pokúša. Vlastne, najdlhšie budú trvať testy, nie ju vytvoriť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na lieky a na stav vakcíny proti koronavírusu, zistíme, že DNA neandertálcov nesú v sebe aj ľudia z Afriky a dozvieme sa, ako cigarety škodia aj po tom, ako ich zahasíte. Krátke správy z vedy Tím vedcov v Bosne a Hercegovine narazil na jaskyniara vodného, ktorý sa nepohol zo svojho miesta celých sedem rokov. Tieto tvory sa dožívajú aj sto rokov a žijú v prostrediach bez predátorov a s nedostatkom potravy. Volanie tučniakov svojimi zákonitosťami pripomína ľudské lingvistické pravidlá. Napríklad čím sa niektoré slová či výrazy používajú v jazyku častejšie, tým sú kratšie. Podobný zákon sa ukázal aj v prípade tučniaka okuliarnatého. Vedcom sa podarilo sekvenovať genóm basmati ryže. Podarilo sa im to s dvomi variantami: jedna je odolná voči suchám, tá druha je zase rezistentná voči bakteriálnym ochoreniam. Zistenia tiež ukázali, že táto ryža je v skutočnosti hybrid. Ultrazvuk by mohol cielene zabíjať rakovinové bunky. Nová metóda založená na pulzoch s nízkou intenzitou by tak mohla pomôcť pacientom, pritom podľa vedcov dokáže nechať zdravé bunky nedotknuté.

Aj Afričania majú DNA neandertálcov

Káva je potešenie. Dobrá šálka kávy skrátka dokáže človeku zlepšiť deň, alebo teda keď už nie deň, aspoň tú konkrétnu chvíľu. A okolo kávy a jej pitia, to je celá veda. Teraz aj doslova. Vedci totiž prišli s návodom, ako pripraviť ideálnu šálku kávy... a ako ju vedieť zopakovať. A nepýtali sa pri tom baristov, odpoveď im priniesla matematika. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za odporúčaniami pre kaviarne, zistíme, že pred šíriacim sa koronavírusom ako prvá varovala umelá inteligencia a tiež sa pozrieme na výbuch sopky Vezuv a čo jeho následky urobili s mozgami miestnych obyvateľov. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Hviezda Betelgeuse pokračuje v zoslabovaní, astronómovia teraz začínajú pochybovať, čo sa vlastne deje. Hviezda by mala nakoniec vybuchnúť ako supernova, no odhadovalo sa, že by sa to malo stať až o desaťtisíce rokov. Jej zmeny sa nám preto javia prirýchle. Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa zvýši v moriach množstvo fytoplanktónu. Fytoplanktón je časť planktónu tvorená rastlinami. Nové modely pritom protirečia starším hypotézam, ktoré naznačovali, že otepľujúce sa moria budú pre fytoplanktón nehostinné. Vedci ukázali, že takmer akýkoľvek zdroj pevného uhlíka sa dá zmeniť na grafén: napríklad aj staré pneumatiky od áut či zvyšky jedla. Kľúčom je elektrina, presnejšie krátke pulzy, ktoré dokážu zahriať látku a výsledkom procesu je grafén v podobe, ktorá je vhodná na ďalšie použitie. Nové výskumy ukázali, že na niektorých exotických planétach sú také extrémne podmienky, že dokonca trhajú molekuly v ich atmosférach. Napríklad na horúcom Jupiteri KELT-9b panuje 4300 stupňov a tieto podmienky rozbíjajú vodíkové molekuly, ktoré sa zase formujú na odvrátenej, nočnej strane planéty.

Káva je potešenie. Dobrá šálka kávy skrátka dokáže človeku zlepšiť deň, alebo teda keď už nie deň, aspoň tú konkrétnu chvíľu. A okolo kávy a jej pitia, to je celá veda. Teraz aj doslova. Vedci totiž prišli s návodom, ako pripraviť ideálnu šálku kávy... a ako ju vedieť zopakovať. A nepýtali sa pri tom baristov, odpoveď im priniesla matematika. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za odporúčaniami pre kaviarne, zistíme, že pred šíriacim sa koronavírusom ako prvá varovala umelá inteligencia a tiež sa pozrieme na výbuch sopky Vezuv a čo jeho následky urobili s mozgami miestnych obyvateľov. Krátke správy z vedy Hviezda Betelgeuse pokračuje v zoslabovaní, astronómovia teraz začínajú pochybovať, čo sa vlastne deje. Hviezda by mala nakoniec vybuchnúť ako supernova, no odhadovalo sa, že by sa to malo stať až o desaťtisíce rokov. Jej zmeny sa nám preto javia prirýchle. Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa zvýši v moriach množstvo fytoplanktónu. Fytoplanktón je časť planktónu tvorená rastlinami. Nové modely pritom protirečia starším hypotézam, ktoré naznačovali, že otepľujúce sa moria budú pre fytoplanktón nehostinné. Vedci ukázali, že takmer akýkoľvek zdroj pevného uhlíka sa dá zmeniť na grafén: napríklad aj staré pneumatiky od áut či zvyšky jedla. Kľúčom je elektrina, presnejšie krátke pulzy, ktoré dokážu zahriať látku a výsledkom procesu je grafén v podobe, ktorá je vhodná na ďalšie použitie. Nové výskumy ukázali, že na niektorých exotických planétach sú také extrémne podmienky, že dokonca trhajú molekuly v ich atmosférach. Napríklad na horúcom Jupiteri KELT-9b panuje 4300 stupňov a tieto podmienky rozbíjajú vodíkové molekuly, ktoré sa zase formujú na odvrátenej, nočnej strane planéty.

Kávu ste si varili zle, ukázala matematika

S rakovinou je to zložité. Nejestvuje jedna rakovina, keďže sa zbláznia naše vlastné bunky, každý má svoju vlastnú. Lenže sa zdá, že vedci možno narazili na zásadný prelom, ktorý by mohol viesť k univerzálnej liečbe nádorov. A na prvých modeloch mechanizmus funguje, počkať si ale musíme na testy na ľuďoch. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na nový objav v našom imunitnom systéme, ktorý by mohol viesť k lieku na rakovinu, bohužiaľ zistíme, že sme boli optimisti a že oxid uhličitý je oveľa väčší problém, než sme sa domnievali i ako to teda bolo s koncom éry dinosaurov. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Voda na Marse bola bohatá na soli a minerály. Analýza sedimentov tiež ukázala, že sa vyformovali v prítomnosti tečúcej vody, ktorá mala pH podobné, ako majú dnešné moria na Zemi. Fyzici experimentálne ukázali, ako je nedokonalosť dôležitá. Demonštrovali, že napríklad roje hmyzu sa dokážu správať synchronizovane len vtedy, ak sú jednotlivé jedince rôzne. Ľudská kultúra sa vyvíja rovnako pomaly ako biologická evolúcia. Ukázal to medzinárodný výskum, v ktorom vedci porovnávali parametre kultúrnej evolúcie s parametrami evolúcie v prírode. Astronómovia objavili novú skupinu zvláštnych objektov neďaleko supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Tieto telesá vyzerajú ako plyn, no podľa vedcov sa správajú ako hviezdy. <h1>Podcasty SME</h1>

S rakovinou je to zložité. Nejestvuje jedna rakovina, keďže sa zbláznia naše vlastné bunky, každý má svoju vlastnú. Lenže sa zdá, že vedci možno narazili na zásadný prelom, ktorý by mohol viesť k univerzálnej liečbe nádorov. A na prvých modeloch mechanizmus funguje, počkať si ale musíme na testy na ľuďoch. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na nový objav v našom imunitnom systéme, ktorý by mohol viesť k lieku na rakovinu, bohužiaľ zistíme, že sme boli optimisti a že oxid uhličitý je oveľa väčší problém, než sme sa domnievali i ako to teda bolo s koncom éry dinosaurov. Krátke správy z vedy Voda na Marse bola bohatá na soli a minerály. Analýza sedimentov tiež ukázala, že sa vyformovali v prítomnosti tečúcej vody, ktorá mala pH podobné, ako majú dnešné moria na Zemi. Fyzici experimentálne ukázali, ako je nedokonalosť dôležitá. Demonštrovali, že napríklad roje hmyzu sa dokážu správať synchronizovane len vtedy, ak sú jednotlivé jedince rôzne. Ľudská kultúra sa vyvíja rovnako pomaly ako biologická evolúcia. Ukázal to medzinárodný výskum, v ktorom vedci porovnávali parametre kultúrnej evolúcie s parametrami evolúcie v prírode. Astronómovia objavili novú skupinu zvláštnych objektov neďaleko supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Tieto telesá vyzerajú ako plyn, no podľa vedcov sa správajú ako hviezdy. Podcasty SME

Výskum naznačuje univerzálny liek na rakovinu

Tento svätý grál hľadáme stáročia, alchymisti by vedeli rozprávať. Nástroj na dlhý alebo nekonečný život, nesmrteľnosť... skrátka spôsob, ako prekonať biologické obmedzenia našich tiel a myslí . Okrem šarlatánov sa však podobnej téme venujú aj naozajstní vedci. A niekde treba začať, napríklad pri pochopení základných mechanizmov... a na to stačia trebárs červy. Práve u nich sa teraz podarilo päťnásobne predĺžiť ich životy. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zaujímavý mechanizmus, ktorým vedci dokázali predĺžiť život háďatiek obyčajných, vyberieme sa za rozlúštením záhady zvláštneho hrmotu, ktorý sa pred rokom a pol prehnal našou planétou a zistíme, ako a prečo sa za posledná desaťročia znížila priemerná teplota ľudských tiel. <h1>Krátke správy z vedy</h1> So zvyšujúcimi sa teplotami na našej planéte môžu mať problém aj tie najodolnejšie organizmy. Napríklad také tardigrady. Ukazuje sa totiž, že pomalky sú citlivé na dlhodobé vystavenie zvýšenej teplote. Oceány boli v roku 2019 najteplejšie v dejinách záznamov. Zvýšená teplota morí je dôsledkom globálneho otepľovania a vedci hovoria, že môže mať katastrofálny dopad na zemskú klímu. Nový klimatický model naznačuje, že záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody sú nedosiahnuteľné. Dôvodom nie je len aktuálny vývoj ale aj zistenie, že oxid uhličitý môže byť silnejším skleníkovým plynom, než sme sa domnievali. Vedci objavili najstarší materiál, ktorý existuje na našej planéte. Aj keď teda z našej planéty nepochádza: zrnká v meteorite, ktorý objavili v šesťdesiatych rokoch, sú podľa analýzy staré viac ako sedem miliárd rokov. Pochádzajú teda z čias ešte pred vznikom našej slnečnej sústavy.

  Tento svätý grál hľadáme stáročia, alchymisti by vedeli rozprávať. Nástroj na dlhý alebo nekonečný život, nesmrteľnosť... skrátka spôsob, ako prekonať biologické obmedzenia našich tiel a myslí . Okrem šarlatánov sa však podobnej téme venujú aj naozajstní vedci. A niekde treba začať, napríklad pri pochopení základných mechanizmov... a na to stačia trebárs červy. Práve u nich sa teraz podarilo päťnásobne predĺžiť ich životy. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zaujímavý mechanizmus, ktorým vedci dokázali predĺžiť život háďatiek obyčajných, vyberieme sa za rozlúštením záhady zvláštneho hrmotu, ktorý sa pred rokom a pol prehnal našou planétou a zistíme, ako a prečo sa za posledná desaťročia znížila priemerná teplota ľudských tiel. Krátke správy z vedy So zvyšujúcimi sa teplotami na našej planéte môžu mať problém aj tie najodolnejšie organizmy. Napríklad také tardigrady. Ukazuje sa totiž, že pomalky sú citlivé na dlhodobé vystavenie zvýšenej teplote. Oceány boli v roku 2019 najteplejšie v dejinách záznamov. Zvýšená teplota morí je dôsledkom globálneho otepľovania a vedci hovoria, že môže mať katastrofálny dopad na zemskú klímu. Nový klimatický model naznačuje, že záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody sú nedosiahnuteľné. Dôvodom nie je len aktuálny vývoj ale aj zistenie, že oxid uhličitý môže byť silnejším skleníkovým plynom, než sme sa domnievali. Vedci objavili najstarší materiál, ktorý existuje na našej planéte. Aj keď teda z našej planéty nepochádza: zrnká v meteorite, ktorý objavili v šesťdesiatych rokoch, sú podľa analýzy staré viac ako sedem miliárd rokov. Pochádzajú teda z čias ešte pred vznikom našej slnečnej sústavy.

Vedci predĺžili život (červom) až o 500 percent

Máme dve ruky, aj keď niekedy obe ľavé. A tieto ruky sú ideálne na používanie rôznych nástrojov. Nástroje používajú aj naši primátí príbuzní i viaceré druhy vtákov. Ale až dosiaľ sme si mysleli, že na to treba relatívne vyvinuté mozgy... lenže teraz nasnímali prvých morských vtákov, ktoré sa škrabali pomocou paličky. A teda používali nástroje. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za prekvapivými schopnosťami aliek bielobradých, pozrieme sa, ako môže fungovať miniatúrny urýchľovač častíc i ako pokračuje hádka paleontológov o rôzne druhy tyranosaurov. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Český vedec v USA vymyslel novú metódu merania alkoholu a je podľa výskumníkov presnejšia ako dychová skúška. Podstatou je totiž analýza potu: vodiči by sa teda miesto fúkania podrobovali testu, ktorý pripomína tehotenský. Teda prúžok, ktorým by sa zotrel pot. Gravitačné observatórium LIGO zachytilo ďalšiu zrážku neutrónových hviezd. Narazilo totiž na stopy gravitačných vĺn, ktoré vznikli pro spojení dvoch takýchto exotických objektov. Už jedna dávka protilátok môže zabrániť HIV. Kľúčom je, kedy sa protilátky podajú. Testy na makakoch ukázali, že jediná dávka protilátok zabránila v prenose vírus z matky na dieťa. Vedci skúmali, čo robí hudba s našimi mozgami. Zistili, že - nezávisle od hudobného žánru - sa aktivita dá namapovať najmenej trinástimi emóciami. Sú medzi nimi radosť, smútok, snenie, úzkosť... ale aj strach, vzdor či pocit vyčerpania.

Máme dve ruky, aj keď niekedy obe ľavé. A tieto ruky sú ideálne na používanie rôznych nástrojov. Nástroje používajú aj naši primátí príbuzní i viaceré druhy vtákov. Ale až dosiaľ sme si mysleli, že na to treba relatívne vyvinuté mozgy... lenže teraz nasnímali prvých morských vtákov, ktoré sa škrabali pomocou paličky. A teda používali nástroje. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za prekvapivými schopnosťami aliek bielobradých, pozrieme sa, ako môže fungovať miniatúrny urýchľovač častíc i ako pokračuje hádka paleontológov o rôzne druhy tyranosaurov. Krátke správy z vedy Český vedec v USA vymyslel novú metódu merania alkoholu a je podľa výskumníkov presnejšia ako dychová skúška. Podstatou je totiž analýza potu: vodiči by sa teda miesto fúkania podrobovali testu, ktorý pripomína tehotenský. Teda prúžok, ktorým by sa zotrel pot. Gravitačné observatórium LIGO zachytilo ďalšiu zrážku neutrónových hviezd. Narazilo totiž na stopy gravitačných vĺn, ktoré vznikli pro spojení dvoch takýchto exotických objektov. Už jedna dávka protilátok môže zabrániť HIV. Kľúčom je, kedy sa protilátky podajú. Testy na makakoch ukázali, že jediná dávka protilátok zabránila v prenose vírus z matky na dieťa. Vedci skúmali, čo robí hudba s našimi mozgami. Zistili, že - nezávisle od hudobného žánru - sa aktivita dá namapovať najmenej trinástimi emóciami. Sú medzi nimi radosť, smútok, snenie, úzkosť... ale aj strach, vzdor či pocit vyčerpania.

Našli vtáky, ktoré sa škriabali paličkami

Nový podcast Zoom bude špeciálny. Zvyčajne vám totiž rozprávame o nových objavoch: to však teraz robiť nebudem. Namiesto toho sa obzrieme do minulosti a trochu zahľadíme aj do budúcnosti. Zhrnieme si, aké sú podľa nás najväčšie vedecké objavy uplynulého desaťročia aj čo nás čaká v roku 2020. Tento týždeň sa pozrieme na najväčšie vedecké objavy predchádzajúcich rokov a skúsime predvídať, čo nás bude v novom roku čakať. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Blízka hviezda Betelgeuze sa správa zvláštne. Jasnosť telesa rýchlo zoslabuje, čo pravdepodobne znamená, že hviezdu vzdialenú asi 700 svetelných rokov od Zeme čaká explózia. Vedci ale odhadujú, že sa tak stane až o státisíce rokov. Slávna socha Michelangelovho Dávida zrejme ukrývala medicínsky objav. Umelec do nej totiž vytesal takzvanú hrdlovú žilu, ale túto žilu a celý obehový systém opísali predchodcovia dnešných vedcov až v roku 1628. Michelangelo Dávida odhalil v roku 1504. Simulácie naznačujú, že vďaka globálnemu otepľovaniu hrozia v Himalájach povodne. Pretiecť by mohli až tisíce jazier, ktoré nezvládnu nápor vody roztápajúceho sa ľadu. Baktérie dokážu oklamať bunkovú smrť. Tento obranný mechanizmus používa imunitný systém na obranu, nový výskum však ukázal, ako ho niektoré baktérie dokážu potlačiť.

Nový podcast Zoom bude špeciálny. Zvyčajne vám totiž rozprávame o nových objavoch: to však teraz robiť nebudem. Namiesto toho sa obzrieme do minulosti a trochu zahľadíme aj do budúcnosti. Zhrnieme si, aké sú podľa nás najväčšie vedecké objavy uplynulého desaťročia aj čo nás čaká v roku 2020. Tento týždeň sa pozrieme na najväčšie vedecké objavy predchádzajúcich rokov a skúsime predvídať, čo nás bude v novom roku čakať. Krátke správy z vedy Blízka hviezda Betelgeuze sa správa zvláštne. Jasnosť telesa rýchlo zoslabuje, čo pravdepodobne znamená, že hviezdu vzdialenú asi 700 svetelných rokov od Zeme čaká explózia. Vedci ale odhadujú, že sa tak stane až o státisíce rokov. Slávna socha Michelangelovho Dávida zrejme ukrývala medicínsky objav. Umelec do nej totiž vytesal takzvanú hrdlovú žilu, ale túto žilu a celý obehový systém opísali predchodcovia dnešných vedcov až v roku 1628. Michelangelo Dávida odhalil v roku 1504. Simulácie naznačujú, že vďaka globálnemu otepľovaniu hrozia v Himalájach povodne. Pretiecť by mohli až tisíce jazier, ktoré nezvládnu nápor vody roztápajúceho sa ľadu. Baktérie dokážu oklamať bunkovú smrť. Tento obranný mechanizmus používa imunitný systém na obranu, nový výskum však ukázal, ako ho niektoré baktérie dokážu potlačiť.

Aký bol najväčší vedecký objav posledného desaťročia

Už máme po sviatkoch a teda neviem ako vy, no pre mňa sa spájajú nielen s príjemnou spoločnosťou, ale aj s rovnako dobrým jedlom. A viete ako to s dobrým jedlom chodí... máva to následky. Vedci ale naznačujú, že majú návod nielen na správne chudnutie, pri ktorom sa nijako zvlášť nemusíme obmedzovať. Ale ešte aj zlepšuje celkový zdravotný stav, znižuje riziko cukrovky a napráva kardiovaskulárny systém. A kľúčom k takémuto zdravému stravovaniu má byť čas. Tento týždeň bude podcast Zoom trochu kratší a vyberieme sa len za dvomi väčšími vedeckými témami: pozrieme sa, ako funguje takzvané časovo obmedzené stravovanie a zistíme, čo robí s mozgami dlhodobý pobyt na osamelých antarktických expedíciách. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Atmosféra vhodná na dýchanie nemusí byť v kozme až taká vzácna, ako sme si dosiaľ mysleli. Keď sa totiž do úvahy vezme aj fosfor a lepšie chápanie fotosyntézy, nový model naznačuje, že pravdepodobnosť svetov s kyslíkom rapídne narastie. Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, nebude stačiť len znížiť emisie skleníkových plynov. Nový výskum hovorí, že sa musíme úplne vzdať fosílnych palív. Veľký hladomor na začiatku 14. storočia v Európe spôsobili záplavy. Nasledovali nedostatok obilia, rast cien, choroby a objavili sa aj prípady kanibalizmu. Prívalové dažde sú pritom jedným z extrémov počasia, ktorých pravdepodobnosť dnes zvyšuje klimatická zmena. Vedcom sa podarilo izolovať protilátky, ktoré zablokovali vtáčiu chrípku. Tá sa prenáša z vtákov na človeka a môže zabíjať. Protilátky izolovali z dvoch pacientov, pripravili ich v laboratóriu a dali pokusným myšiam. Tie ochránili pred nákazou.

Už máme po sviatkoch a teda neviem ako vy, no pre mňa sa spájajú nielen s príjemnou spoločnosťou, ale aj s rovnako dobrým jedlom. A viete ako to s dobrým jedlom chodí... máva to následky. Vedci ale naznačujú, že majú návod nielen na správne chudnutie, pri ktorom sa nijako zvlášť nemusíme obmedzovať. Ale ešte aj zlepšuje celkový zdravotný stav, znižuje riziko cukrovky a napráva kardiovaskulárny systém. A kľúčom k takémuto zdravému stravovaniu má byť čas. Tento týždeň bude podcast Zoom trochu kratší a vyberieme sa len za dvomi väčšími vedeckými témami: pozrieme sa, ako funguje takzvané časovo obmedzené stravovanie a zistíme, čo robí s mozgami dlhodobý pobyt na osamelých antarktických expedíciách. Krátke správy z vedy Atmosféra vhodná na dýchanie nemusí byť v kozme až taká vzácna, ako sme si dosiaľ mysleli. Keď sa totiž do úvahy vezme aj fosfor a lepšie chápanie fotosyntézy, nový model naznačuje, že pravdepodobnosť svetov s kyslíkom rapídne narastie. Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, nebude stačiť len znížiť emisie skleníkových plynov. Nový výskum hovorí, že sa musíme úplne vzdať fosílnych palív. Veľký hladomor na začiatku 14. storočia v Európe spôsobili záplavy. Nasledovali nedostatok obilia, rast cien, choroby a objavili sa aj prípady kanibalizmu. Prívalové dažde sú pritom jedným z extrémov počasia, ktorých pravdepodobnosť dnes zvyšuje klimatická zmena. Vedcom sa podarilo izolovať protilátky, ktoré zablokovali vtáčiu chrípku. Tá sa prenáša z vtákov na človeka a môže zabíjať. Protilátky izolovali z dvoch pacientov, pripravili ich v laboratóriu a dali pokusným myšiam. Tie ochránili pred nákazou.

Vedci ukázali návod na fungujúcu diétu

Naša planéta zrejme skončí zle. Teda, určite skončí zle, a to dokonca aj v prípade, že ju nezničíme my, ľudia. Na konci svojho životného cyklu Merkúr, Venušu aj Zem zhltne rozpínajúce sa Slnko. Ale čo po tejto kozmickej kataklizme zostane? Vedci teraz narazili na hviezdnu sústavu, ktorá ukazuje, ako dopadne v ďalekej budúcnosti tá naša. A je to zaujímavé pozorovanie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu a do budúcnosti našej slnečnej sústavy, zistíme, čo za zvláštne častice vyvrhuje planétka Bennu a pozrieme sa aj na vikingské dejiny a čo nám o nich prezrádza nový objav pohrebnej lode z Nórska. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Ľad v Grónsku sa topí sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch a situácia je vážnejšia, ako predpovedali naše modely. Podľa vedcov sa príspevok Grónska k nárastu hladiny oceánov vyvíja smerom, ktorý možno považovať za pesimistický: riziko záplav tak narastie zhruba pre 400 miliónov ľudí. Evolúciu dinosaurov možno naštartovali vytrvalé dažde. Nástup teplého vlhkého počasia niekedy pred 230 miliónmi rokov mohol totiž zmeniť podobu a vývoj života na našej planéte. Tolerancia na alkohol mohla zachrániť našich prapredkov pred vyhynutí. Predchodcovia človeka boli totiž niekedy pred desiatimi miliónmi rokov na prahu vymretia, vytláčali ich prispôsobivejšie druhy opíc. Mutácia spôsobujúca schopnosť jesť fermentované popadané ovocie nás však možno zachránila. Vedci predstavili novú metódu, ktorou by sa dali vytvárať akési umelé bunky, ktoré napodobňujú pohyb skutočných živých buniek a sú enzymaticky aktívne. Metóda by mala pomôcť najmä pri skúmaní základných mechanizmov života.

Naša planéta zrejme skončí zle. Teda, určite skončí zle, a to dokonca aj v prípade, že ju nezničíme my, ľudia. Na konci svojho životného cyklu Merkúr, Venušu aj Zem zhltne rozpínajúce sa Slnko. Ale čo po tejto kozmickej kataklizme zostane? Vedci teraz narazili na hviezdnu sústavu, ktorá ukazuje, ako dopadne v ďalekej budúcnosti tá naša. A je to zaujímavé pozorovanie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu a do budúcnosti našej slnečnej sústavy, zistíme, čo za zvláštne častice vyvrhuje planétka Bennu a pozrieme sa aj na vikingské dejiny a čo nám o nich prezrádza nový objav pohrebnej lode z Nórska. Krátke správy z vedy Ľad v Grónsku sa topí sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch a situácia je vážnejšia, ako predpovedali naše modely. Podľa vedcov sa príspevok Grónska k nárastu hladiny oceánov vyvíja smerom, ktorý možno považovať za pesimistický: riziko záplav tak narastie zhruba pre 400 miliónov ľudí. Evolúciu dinosaurov možno naštartovali vytrvalé dažde. Nástup teplého vlhkého počasia niekedy pred 230 miliónmi rokov mohol totiž zmeniť podobu a vývoj života na našej planéte. Tolerancia na alkohol mohla zachrániť našich prapredkov pred vyhynutí. Predchodcovia človeka boli totiž niekedy pred desiatimi miliónmi rokov na prahu vymretia, vytláčali ich prispôsobivejšie druhy opíc. Mutácia spôsobujúca schopnosť jesť fermentované popadané ovocie nás však možno zachránila. Vedci predstavili novú metódu, ktorou by sa dali vytvárať akési umelé bunky, ktoré napodobňujú pohyb skutočných živých buniek a sú enzymaticky aktívne. Metóda by mala pomôcť najmä pri skúmaní základných mechanizmov života.

Zoom: Ďaleká planéta ukazuje, ako umrie slnečná sústava

Tiež milujete spoločenské hry? Také tie stolové, kde sa občas pohádate, občas nie... no takmer vždy je to kopa zábavy? Nuž, máme pre vás dobrú správu, ony nielen zabavia. Ony dokonca pomáhajú našim mozgom. Zdá sa totiž, že priamo aj nepriamo udržujú starnúci mozog v dobrej kondícii. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme o výhodách hrania stolových hier, pozrieme sa na nový slovenský materiálový výskum, ktorý by mohol pomáhať pri budúcej liečbe aj sa vyberiem do sveta časových kryštálov. <h1>Krátke správy z vedy</h1> V našej galaxii našli čiernu dieru, ktorá by vôbec nemala byť možná. Je totiž príliš hmotná. Objekt si astronómovia všimli vďaka jej hviezdnemu susedovi, ktorý čiernu dieru obieha. Mala by byť 68-krát hmotnejšia ako naše Slnko. Vedci naznačujú, že možno vyriešili záhadu zosuvov pôdy na Marse, ktoré akoby popierali zákony fyziky. Problémom je totiž prinízke trenie, teraz ale hypotéza hovorí, že príčinou nemusí byť ľadový povrch, ale skrytá, nestabilná vrstva ľahších skál, ktorá vytvára akési víry, ktoré napomáhajú vzniku marsovských obrovských rýchlych zosuvov pôdy. Sme na pokraji hromadného vymierania druhov, tvrdí aj Slovenská akadémia vied. Ľudstvo momentálne vyprodukuje v priebehu roka také množstvo emisií, aké by planéta Zem bez ľudskej činnosti vyprodukovala za desať rokov. Problémom je aj okysľovanie morí, stav ovzdušia, pitnej vody, ničenie pôdy, takže nasleduje ústup rozmanitosti druhov. NASA napokon našla indickú sondu, ktorá sa pokúsila o pristátie na Mesiaci, no o povrch našej prirodzenej družice sa rozbila. Pomohol im pritom amatérsky nadšenec. Lander Vikram misie Čandraján-2 sa rozbil na povrchu 6. septembra tohto roku.

Tiež milujete spoločenské hry? Také tie stolové, kde sa občas pohádate, občas nie... no takmer vždy je to kopa zábavy? Nuž, máme pre vás dobrú správu, ony nielen zabavia. Ony dokonca pomáhajú našim mozgom. Zdá sa totiž, že priamo aj nepriamo udržujú starnúci mozog v dobrej kondícii. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme o výhodách hrania stolových hier, pozrieme sa na nový slovenský materiálový výskum, ktorý by mohol pomáhať pri budúcej liečbe aj sa vyberiem do sveta časových kryštálov. Krátke správy z vedy V našej galaxii našli čiernu dieru, ktorá by vôbec nemala byť možná. Je totiž príliš hmotná. Objekt si astronómovia všimli vďaka jej hviezdnemu susedovi, ktorý čiernu dieru obieha. Mala by byť 68-krát hmotnejšia ako naše Slnko. Vedci naznačujú, že možno vyriešili záhadu zosuvov pôdy na Marse, ktoré akoby popierali zákony fyziky. Problémom je totiž prinízke trenie, teraz ale hypotéza hovorí, že príčinou nemusí byť ľadový povrch, ale skrytá, nestabilná vrstva ľahších skál, ktorá vytvára akési víry, ktoré napomáhajú vzniku marsovských obrovských rýchlych zosuvov pôdy. Sme na pokraji hromadného vymierania druhov, tvrdí aj Slovenská akadémia vied. Ľudstvo momentálne vyprodukuje v priebehu roka také množstvo emisií, aké by planéta Zem bez ľudskej činnosti vyprodukovala za desať rokov. Problémom je aj okysľovanie morí, stav ovzdušia, pitnej vody, ničenie pôdy, takže nasleduje ústup rozmanitosti druhov. NASA napokon našla indickú sondu, ktorá sa pokúsila o pristátie na Mesiaci, no o povrch našej prirodzenej družice sa rozbila. Pomohol im pritom amatérsky nadšenec. Lander Vikram misie Čandraján-2 sa rozbil na povrchu 6. septembra tohto roku.

Zoom: Vedci vytvorili časový kryštál, ktorý funguje

Vonku je hnusne. Atmosféru zahalil smog, špina a prach, cítite sa unaveným a ešte sa vám ani nechce myslieť. Nuž, to nie je subjektívny pocit. Že znečistené ovzdušie má vplyv na naše fyziologické zdravie, vieme už desiatky rokov. No narastajúce množstvo štúdií ukazuje, že špinavý vzduch má dopady aj na naše myslenie: a teda na našu morálku a rozhodovanie. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, aké prekvapivé dôsledky prináša znečistené ovzdušie, pozrieme sa do sveta materiálového inžinierstva na nový druh uhlíka s údajne magnetickými vlastnosťami a pristavíme sa i pri benefitoch, ktoré nám prinášajú priatelia. <h1>Krátke správy z vedy</h1> Planéty by sa mohli nachádzať aj v okolí čiernych dier. Nové modely naznačujú, že v blízkosti supermasívnych čiernych dier, napríklad v strede galaxií by mohli krúžiť tisíce svetov. Stačí, ak je v oblastiach dosť materiálu, z ktorého by sa mohli vyformovať. V meteorite z alžírskych hôr vedci našli stopy, ktoré naznačujú dávnu prítomnosť ľadu. Dôležité je to preto, že sa odhaduje, že meteorit pochádza z dôb starších viac ako 4,5 miliárd rokov a je tak správou, ako mohla vyzerať naša sústava úplne na svojom počiatku. Vedci teraz opísali, ako si istý kmeň vírusu chrípky vytvoril odolnosť na antivirotiká, ktoré podávali lekári nakazenému pacientovi. Kmeň H3N2 zmutoval a vybudoval si rezistenciu na baloxavír a dokázal sa prenášať z človeka na človeka. Správy o tom, že na Jupiteri mizne Veľká červená škvrna, sú zrejme prehnané. Snímky síce naozaj ukazujú, že ustupujú mraky, no vedci zdôrazňujú, že zatiaľ nie sú dôkazy, že by sme zmenšoval alebo zoslaboval samotný vír, ktorý je podstatou tohto fenoménu.

Vonku je hnusne. Atmosféru zahalil smog, špina a prach, cítite sa unaveným a ešte sa vám ani nechce myslieť. Nuž, to nie je subjektívny pocit. Že znečistené ovzdušie má vplyv na naše fyziologické zdravie, vieme už desiatky rokov. No narastajúce množstvo štúdií ukazuje, že špinavý vzduch má dopady aj na naše myslenie: a teda na našu morálku a rozhodovanie. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, aké prekvapivé dôsledky prináša znečistené ovzdušie, pozrieme sa do sveta materiálového inžinierstva na nový druh uhlíka s údajne magnetickými vlastnosťami a pristavíme sa i pri benefitoch, ktoré nám prinášajú priatelia. Krátke správy z vedy Planéty by sa mohli nachádzať aj v okolí čiernych dier. Nové modely naznačujú, že v blízkosti supermasívnych čiernych dier, napríklad v strede galaxií by mohli krúžiť tisíce svetov. Stačí, ak je v oblastiach dosť materiálu, z ktorého by sa mohli vyformovať. V meteorite z alžírskych hôr vedci našli stopy, ktoré naznačujú dávnu prítomnosť ľadu. Dôležité je to preto, že sa odhaduje, že meteorit pochádza z dôb starších viac ako 4,5 miliárd rokov a je tak správou, ako mohla vyzerať naša sústava úplne na svojom počiatku. Vedci teraz opísali, ako si istý kmeň vírusu chrípky vytvoril odolnosť na antivirotiká, ktoré podávali lekári nakazenému pacientovi. Kmeň H3N2 zmutoval a vybudoval si rezistenciu na baloxavír a dokázal sa prenášať z človeka na človeka. Správy o tom, že na Jupiteri mizne Veľká červená škvrna, sú zrejme prehnané. Snímky síce naozaj ukazujú, že ustupujú mraky, no vedci zdôrazňujú, že zatiaľ nie sú dôkazy, že by sme zmenšoval alebo zoslaboval samotný vír, ktorý je podstatou tohto fenoménu.

Zoom: Špinavý vzduch má vplyv na morálku ľudí

Zoom je denný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každý deň správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a objavov, zo sveta astronómie, biológie a medicíny, ale aj o tom, ako sa šíria hoaxy a falošné správy, a v čom klamú.

hubhopper

Zoom

hubhopper